Len máloktorá dobrovoľná činnosť má v Česku tak dlhú a neutíchajúcu tradíciu ako turistika a s ňou spojené turistické značenie. Orientácia v ňom nie je zložitá, stačí len porozumieť a vydať sa na cestu. Kto turistické značky spravuje? A ako to s nimi vyzerá v zahraničí?

Keď sa povie turistická značka, väčšina ľudí si predstaví tri prúžky, ktoré udávajú presný smer trasy. Niekedy síce nenápadne vykukujú z krovia a zaberie hodnú chvíľu ich nájsť, inokedy zase skončia v peci spolu so stromom, na ktorom boli nakreslené, väčšinou sú ale spoľahlivými sluhami pri ceste na vrchol.

Úctyhodná história Klubu českých turistov

So značením chodníkov v prírode začal Klub českých turistov (KČT), a to už v roku 1888. Vtedy ho založila vlastenecká skupina okolo Vojty Náprstka, ktorá vyznačila 11. mája 1889 prvú trasu zo Štěchovíc na Svatojánské boudy. Tá bola ale zaplavená Štěchovickou vodnou nádržou a prvou dochovanou trasou je teda tá z Berouna na Karlštejn, ktorá je dnes súčasťou chodníka s číslom 0001.

Hovorí sa, že Česká republika má najhustejšiu sieť značených turistických chodníkov, pravidelne ich udržiava a stará sa o ne práve KČT. Dnes združuje asi 33 tisíc členov − dobrovoľníkov, ktorí sa aktuálne starajú o 40 tisíc kilometrov trás alebo o turistické ubytovne. Značky musia byť minimálne 250 metrov od seba, dodržiavaniu takých pravidiel ale bráni kácaniu stromov alebo napríklad zmena vlastníka pozemku.

Radšej pešo, alebo na koni?

Pešie trasy sú u turistov najobľúbenejšie a najvyužívanejšie. Značky sa skladajú z troch pruhov, pričom ten prostredný označuje farbu trasy a krajné biele majú za úlohu značku zviditeľniť. V ostrých zákrutách sa pridáva šípka, koniec cesty značí farebný štvorec na bielom poli a svoju značku má aj zrúcanina, prameň, studnička, vrchol alebo náučný chodník. V pravidelných rozostupoch nechýbajú ani turistické tabuľky a slovné smerovky.

V zime poslúžia trasy lyžiarske. Tieto značky sú rovnaké ako pešie, namiesto bielych pruhov a tabuliek sa ale používa iná farba − oranžová. Cyklistické chodníky sú buď cestné so žltou podkladovou farbou, alebo terénne totožné s pešími, ale taktiež na žltom podklade. K cyklo značkám cestným sa pridáva symbol bicykla, číslo trasy, niekedy aj cieľ a vzdialenosť. Cestné trasy bývajú aj diaľkové, potom je na nich jedno alebo dvojmiestne číslo, a občas aj jej logo. 

V posledných rokoch sa rozmáhajú aj trasy pre jazdcov na koni, takzvané hipotrasy, a chodníky pre vozičkárov. V roku 2008 totiž KČT spustil zbierku pre handicapovaných a za vybrané peniaze udržiava a zriaďuje trasy pre tých, ktorým nohy neslúžia. Rozlišuje dokonca tri typy vozičkárskych trás a jej rozdelenie sa odvíja od miery zdatnosti handicapovaného.

Pešo zo Šumavy do Grécka

Na území Česka vedú tri diaľkové medzinárodné pešie trasy. E3 zo Santiaga de Compostela do Pomezí na našom území cez Krušné Hory, Lužické hory, Krkonoše, poľské Sovie hory, vracia sa na Kralický Sněžník, do Jeseníkov, na Slovensko a končí na Kap Emine na bulharských brehoch Čierneho mora. 

E6 lemuje brehy Baltského mora neďaleko Stockholmu, križuje Mariánske lázne, Šumavu, Rakúsko, Balkán a končí v gréckej Dikelle. A E10 začína na Kap Arkona na Rujáne, pokračuje cez nemecký Varnsdrof, České stredohorie, Prahu, České Budejovice a končí v talianskom Bolzáne.

Banát sa proste nezaprie

Českým systémom značenia sa inšpirujú aj v zahraničí. ,,Pracujeme na Zakarpatskej Ukrajine, Kaukaze, na Kryme, v Macedónsku alebo v Srbsku. Na východe Európy je turistika na rozdiel od masového turizmu udržateľná a infraštruktúra pomáha aj miestnym,” povedala v rozhovore pre Českú televíziu Kristýna Studená z hnutia Brontosaurus.

Rovnako prepracované majú chodníky napríklad v rumunskom Banáte alebo v Chorvátsku. Chodník s českými značkami ale existuje aj v brazílskej Bataypore, kde ju založil Jan Antonín Baťa. V zahraničí sa väčšinou trasa definuje skôr hodinami než kilometrami, niekde ale nájdete kombináciu oboch.

,,Maľovanie značiek síce možno vyzerá jednoducho, ale celá metodika je vcelku náročná. Zahŕňa celkom 12 zväzkov skrípt, teda niekoľko stoviek stránok. Ako značkár, ktorý maľuje, musíte zvládnuť štyri z nich a absolvovať aj skúšky,” popísal pre magazín 100+1 Karel Markvart z Klubu českých turistov. Môže sa to zdať ako náročné dobrovoľničenie, vďaka vám ale niekto možno zažije najlepšie cestovateľské chvíle jeho života. 

Zdroj fotografií: www.pixabay.com