Šumava je najväčším z našich národných parkov. Má takmer dvojnásobnú rozlohu, ako NP Krkonoše a jedenásťkrát väčšiu než Podyjí. Preto vám v tomto prípade neponúknem trasu, ktorá by prechádzala celým parkom, ako tomu bolo v predchádzajúcich článkoch, ale len časťou. Opäť sa ale môžete tešiť na pestrý repertoár povestných aj menej známych, avšak nemenej zaujímavých miest.

Dĺžka celej trasy: 73 km (mapa trasy)

Odrazíme sa tentokrát od brehov nášho malého českého „mora“ – Lipna. Štyridsaťdva kilometrov dlhá vodná nádrž je skvelým miestom pre všetky vodné športy. Okrem iného pri nej nájdete ďalšiu Stezku korunami stromů (zmieňovanú v článku o Krkonošiach) alebo napríklad zrúcaninu hradu Vítkův hrádek. Nás však tentokrát bude zaujímať Medvědí stezka, ktorá nás povedie na horu Perník.

Zaujímavosťou chodníka je mnoho fantastických skalných útvarov, ktoré sú po ňom doslova rozsiate. Uvidíte tak Perníkovú skalu, Gotický portál, Hríb či Kývavec, ktoré ako by popierali samotnú gravitáciu.

Chodník nás povedie okolo poetickej splavovacej nádrže Jeleního jezírka až na Jelení vrchy. Keď už som zmienil splavovanie, nájdete tu aj Schwarzenberský plavebný kanál, unikátne vodné dielo z prelomu 18. a 19. storočia, ktoré slúžilo takmer 170 rokov pre prepravu vyťaženého dreva.

Do dnešných dní sa dochovali niektoré časti tohto prepracovaného systému, napríklad skoro 400 metrov dlhý lesný tunel.

Po stopách medveďa

Z Jelenskej hory by sme si kľudne mohli urobiť odbočku na najvyššiu horu Šumavy – Plechý (1378 m n. m.), kde sa môžete potešiť pohľadom na ľadovcové jazero Plešné. To by sme si museli ale pár kilometrov zájsť, a tak radšej budeme pokračovať v našej trase. Okolo pamätníka posledného medveďa na Šumave (dúfajme, že sa na Šumavu tieto krásne zvieratá raz zase vrátia) nás potom chodník dovedie k Vltavským luhom, kde sa rodí Vltava sútokom svojich dvoch zárodočných prítokov: Teplej a Studenej Vltavy.

Odtiaľ je to už len kúsok k Soumarskému rašelinisku, kde sa môžeme zoznámiť s procesom revitalizácie rašeliniska, vyčerpaného priemyselnou ťažbou, ale taktiež priamo s týmto unikátnym biotopom, ktorým vás prevedie veľmi pekný náučný chodník. Z drevenej rozhľadne si potom celé rašelinisko pozriete zvrchu. V dedine Lenora neprehliadnime unikátne zachovalú obecnú pec, kde si od roku 1837 mohli menej majetní vidiečania upiecť chlieb. Tu na časť cesty opustíme hranicu národného parku, ale nebojte, zase sa doň vrátime.

Mocná energie pralesa

Nevidieť Boubín by totiž bolo veľkou škodou. Na jeho vrchole nájdete parádnu rozhľadňu, z ktorej uvidíte na všetky strany (hneď po Pradedovi je to najvyššie položená rozhľadňa v Česku).

Hlavným pokladom hory je však Boubínský prales, národná prírodná rezervácia, ktorá bola vyhlásená už pred 161 rokmi, a jedná sa teda o jednu z našich najstarších rezervácii.

Vďaka nej tu uvidíte výnimočnú ukážku prirodzeného bukovo-smrekového lesa, ktorý je ponechaný len sám sebe. Okolo jadrovej časti pralesa, ktorá je pre ochranu prírody uzavretá, vás prevedie náučný chodník.

Pod Boubínom prejdeme Kubovou Huťou, kde uvidíme najvyššie položenú stanicu v Česku (995 m n. m.). Vlčí kameň nám potom pripomenie smutný fakt, že na Šumave v túto chvíľu nežijú už žiadny vlci. Pokiaľ bude jasné počasie a my si urobíme malú odbočku z trasy, z Alpskej vyhliadky dovidíme až na najvyššie pohorie Európy. Pri Borovej Lady nás čakajú hneď dve zaujímavé zastávky. Prvou budú Sovie voliéry, kde vo vonkajších voliérach môžete obdivovať tieto elegantné nočné vtáky.

Kúsok za dedinou potom dôjdeme k Chalupskej slati, vrchoviskovému rašelinisku, ktoré ponúka pohľad na najväčšie rašeliniskové jazierko v Česku, zvané Chalupské. Pri Kvilde si zase pozrieme ďalších prirodzených obyvateľov Šumavy: jelene a rysy. Našu cestu Šumavou zakončíme prehliadkou tretieho rašeliniska, zvaného Jezerní slať. Nájdeme ho medzi Kvildou a Horskou Kvildou, čo sú najvyššie položenými obcami v Českej republike (1065 m n. m).

Na Šumave, ostatne ako v každom ďalšom z našich národných parkov, je ešte mnoho miest, ktoré som vám neukázal, a ktoré stoja za návštevu. Týmto vás teda pozývam preskúmať územia, ktoré patria k najväčším pokladom našej zeme.

Národné parky vo vašich rukách

Národné parky sú skvostné, pretože ukazujú prírodu vo svojej prirodzenosti. Sú to územia, ktoré človek len minimálne pozmenil na svoj obraz. Aby to tak ostalo, aby národné parky prežili a mohli sme sa z nich radovať a učiť, je potrebná aj vaša spolupráca. V prvom rade je to ohľaduplnosť priamo v teréne. Ošarpané krédo „ži a nechaj žiť“ je v tomto prípade viac než vítané. Byť tichým pútnikom a rešpektujúcim pozorovateľom prináša mnoho vnútorného uspokojenia.

Tým to celé ale nekončí. Zachovanie dobrého stavu národných parkov a vlastne všetkých ostatných prírodných lokalít je totiž otázkou celospoločenského rozhodnutia a vôle, a to sa týka každého z nás. Ochrana prírody tu nebude sama o sebe, ľudia o ňu musia stáť. Jedine tak sa budeme môcť z českej krajiny tešiť nielen my, ale aj jej prírodní obyvatelia a generácie našich detí.