Majestátne, úctyhodné, prastaré. Tak by sa dali popísať najvyššie české hory – Krkonoše. Niet divu, že práve tu vznikol pred 56 rokmi náš prvý národný park. Nože, prečo otáľať? Hory majú síce čas, ale človek nie, obzvlášť v dnešnej rýchlej dobe. Premažte teda koliesko myši, čaká nás poriadny výstup!

Dĺžka celej trasy: 45 km (mapa trasy)

Na túru vyrazíme zo samotného srdca hôr – zo Špindlerova Mlýna. Po Vodovodnej a Starej vozovej ceste sa trochu zadýchame, ale preto sme predsa vyrazili do hôr, nie je tak? Ani sme sa nenazdali a už stojíme na hrebeni (výhody cestovania na blogu o cestovaní!)… vyšli sme na tajomnú horu Kotel.

Na tomto mieste odporúčam malú odbočku k Harrachovým kamenům, kde sa nám otvorí impozantný výhľad ako na samotný Kotel, tak na Kotelné jamy – dva veľké ľadovcové kary. So svojimi až 45° svahmi sú častým dejiskom lavín. Taktiež môžeme zavítať na Vrbatovo návršie, kde okrem iného nájdete pamätník dvoch českých športovcov Václava Vrbaty a Bohumila Hanča, ktorí v Krkonošiach v roku 1913 umrzli.

„Horem pádem vodopádem“

Červená značka nás dovedie k najvyššiemu vodopádu v Česku – Pančavskému vodopádu. Voda tu padá kaskádou z veľkolepej výšky 148 metrov až do Labského dolu, ktorý ponúka jeden z najveľkolepejších výhľadov v Krkonošiach (napríklad z Ambrožovej vyhliadky). Z mnohých ďalších početných vodopádov, ktoré do Labského dolu odvádzajú vodu, zmienim ešte Labský vodopád pod Labskou búdou, ktorý možno pozorovať z vyhliadkovej plošiny.

Odkiaľ však všetka tá voda pochádza? Pramení na rašeliniskách a malých prameňoch roztrúsených po Pančavskej, Mumlavskej a Labskej lúke. Práve tu tiež pramení jedna z najväčších európskych riek – Labe. Jej prameň nájdete 2 km od Labského vodopádu a vedie k nemu široká cesta.

Tá nás bude sprevádzať ešte nejakú chvíľu, pozdĺž vrcholu Violník. Kúsok za ním sa nám naskytne pohľad vyrážajúci dych na ďalšie obrie ľadovcové kary – Malú a Veľkú Snežnú jamu. Druhá menovaná má úctyhodných 300 metrov na výšku a 600 metrov na šírku. Za nimi obkrúžime majestátne Vysoké kolo, našu štvrtú najvyššiu horu.

Snežné jamy

Hrebeňovka vás ďalej zavedie cez hory Velký šišák a Mužské a Dívčí kamene (na ktorých vrcholoch nájdete zvetrané skaly rôznych divných tvarov) k spálenej Petrovej búde až na Slezské sedlo, kde sa môžete občerstviť v niektorej z miestnych reštaurácií.

Odtiaľ vystúpime na Strieborný hrebeň, z ktorého nás čakajú krásne výhľady nielen na jazerá Wielky Staw a Maly Staw na poľskej strane Krkonôš.

Wielki Staw

Naozaj nezabudnuteľné pohľady si potom vychutnáme z našej najvyššej hory. Vzdáme hold Lučnej a Studničnej hore (druhej a tretej najvyššej hore Česka) i Obriemu dolu. Tadiaľto, cez Rudnú rokľu, potom povedie ďalšia časť našej trasy, ktorá nás zavedie do Pece pod Snežkou, legendárneho turistického centra. Odtiaľ sa odporúčam vydať na Čiernu horu, kde stretnete Černohorské rašelinisko, najväčšie lesné rašelinisko v Krkonošiach, staré neuveriteľných 6 000 rokov.

Výhľady nesmú chýbať

Na vrchole Černej hory potom môžeme naposledy zamávať Krkonošiam z rozhľadne. Nebude však poslednou rozhľadňou v našom putovaní: Na samej hranici národného parku ešte navštívime monumentálnu Stezku korunami stromů. Po drevených lávkach sa prejdeme vysoko nad zemou, nad lesným podrastom, medzi kmeňmi stromov, budeme stúpať až k ich vrcholkom a nad nich, až bez zdolania jediného schodu vyjdeme na monumentálnu vyhliadkovú vežu. Z výšky 45 metrov si prezrieme lesné kráľovstvo, zelené kopce a ďalekú krajinu. A dolu potom posvištíme päťdesiat metrovým toboganom.

Videli sme svet z nadhľadu a poklonili sa vznešeným horám. V budúcom diele sa zase prejdeme pieskovcovými mestami a pod najväčšou európskou pieskovcovou skalnou bránou. Tak dovidenia v Českom Švajčiarsku!

Tip: Jedinečný národný park Podyjí ste už navštívili?