Majestátne hory Tian Shan so snehovými čapičkami, modravé ľadovcové jazerá, planiny a jurty ako v Mongolsku aj obrovské stáda jakov. Toto všetko dotvára jedinečnú atmosféru Kirgizska – krajinu, ktorú National Geographic zvolil top destináciou pre rok 2019.

Že ste o tejto hornatej krajinke ešte poriadne nepočuli? Nevadí, na to sme tu, aby sme vám ju predstavili. Kirgizsko leží v strednej Ázii a jeho najväčšia časť hraníc susedí s Čínou a Kazachstanom. Je zhruba dvaapolkrát väčšie než Česká republika, avšak hustota zaľudnenia tu činí len 26 obyvateľov na km².  A kirgizská kultúra? Tá sa spája s ruským a čínskym vplyvom.

Hoci táto krajina leží od našej domoviny cez päť a pol tisíca kilometrov ďaleko, s Turkish Airlines sa do hlavného mesta Biškeku dostanete len s jedným prestupom. V krajine naviac neplatí vízová povinnosť, čo vám plánovanie cesty ešte uľahčí. Pozor si dajte, len pokiaľ plánujete navštíviť miesta blízko hraníc – tam už je väčšinou potrebné povolenie, ktoré ale zoženiete až na mieste.

Jurty sú tradičným obydlím miestnych.

Jednou vecou si môžete byť istí – na výlet do Kirgizska len tak nezabudnete. Napriek tomu, že niektoré miesta už sú ovplyvnené turistickým ruchom, je ich stálo pomerne málo. Čím ďalej do hôr sa dostanete, tým častejšie zažijete dni, keď nestretnete ani živej duše, alebo narazíte na miestnych, ktorí vás pozvú k sebe do domu či do jurty a ponúknu vám čerstvo upečený chlieb, lahodný čaj a napríklad taktiež kumys – nakyslý nápoj z kvaseného kobylieho mlieka. (Uznávam, že to posledné nie je zrovna na vrchole hitparády najväčších lahôdok, ale je to miestna „delikatesa“, ktorú stojí za to aspoň ochutnať… Teda pokiaľ nechcete uraziť hostiteľa.)

Toľko ku krátkemu predstaveniu. Teraz už o Kirgizsku niečo málo viete a určite ste zvedaví, čo sa tam dá vidieť. Môžeme sa teda spoločne vydať na pomyselnú okružnú cestu západnou polovicou zeme – z Biškeku okolo jazera Issyk-Kul, okolo čínskej hranice k jazeru Kel-Suu a nakoniec cez Naryn späť do hlavného mesta.

Ala archa

Tento národný park je vzdialený len asi hodinu od Biškeku, na kráse mu to ale nijak neuberá. Aj tu si užijete prírody dosýta. Je síce pravda, že sem kvôli ľahkej dostupnosti prichádza pomerne dosť turistov aj miestnych, ale väčšina z nich tu využíva jednu hlavnú trasu, takže akonáhle sa dostanete na vzdialenejšie miesta, bude ubúdať aj ľudí. Naviac stretnúť tu miestnych nemusí byť na škodu – dostanete sa napríklad aj na opulentnú kirgizskú svadbu.

Červené kaňony Kok Moynok

Ak pôjdete z Biškeku k jazeru Issyk kol, zvážte zastávku v údolí rieky Ču, kde sa nachádzajú nádherné útvary Kok Moynok. Pokiaľ si chcete užiť výhľad na ne z výšky, vyberajte cestu opatrne. Tieto „skalné“ útvary sú v skutočnosti zo sypkej hliny a škriabať sa hore, zatiaľ čo sa zem pod vami zosúva dolu, nie je žiadna slasť. Akonáhle ale vyleziete až navrch, odmena vás neminie – naskytne sa vám pohľad na zvlnenú krajinu vo všetkých odtieňoch hnedej a oranžovej, miestami prechádzajúcich až do červena.

Tip: Ak sa rozhodnete navštíviť útvary v oblasti Kok Moynok, nezabudnite si so sebou vziať dostatočnú zásobu pitia! Voda v rieke nie je pitná a v inak vyprahnutej krajine vodu nedoplníte.

Nebeské údolie Jeti-Oguz

Po aklimatizačnej zastávke pri jazera Issyk-Kul ste pripravení vyraziť do hôr. Kirgizská príroda je dychvyrážajúca a vzhľadom na nízke zaľudnenie môžete vyraziť v podstate ktorýmkoľvek smerom a byť si istí, že vás čakajú nezabudnuteľné výhľady. Na niektoré miesta sa dá dostať autom s pohonom na štyri kolesá, ale jedine po vlastných objavíte osamotené kúty nedotknutej prírody. My sme sa vydali cez mestečko Karakol do údolia Jeti Oguz. Po ceste si môžete urobiť odbočku k jazeru Ala-Kul, ktoré leží vo výške zhruba 3560 metrov.

Šumiaca horská riečka, zelené kopce a zasnežené vrcholky hôr a stáda pasúcich sa koní… To je údolie Jeti-Oguz.

Kel-Suu – ľadovcová perla medzi skalami

Mojim osobným tipom je horské jazero Kel-Suu. Pred cestou som náhodou narazila na nejaké fotky a bolo rozhodnuté – k nemu sa musíme ísť pozrieť! Celú cestu som si hovorila: Určite to je Photoshop, predsa nemôže byť tak krásne… Ale ono je! Lemované skalami a s nádherne tyrkysovou vodou. K jazeru sa dostanete cez planinu, kde občas narazíte na jurtu alebo veľké stádo jakov. Potom vás čaká krátky strmejší výstup na skaly a… už ste pri ňom. Pokiaľ sa vám ale nechce peši, môžete si cestou zaplatiť sprievodcu a kone, ktoré vás k jazeru dovezú.

Nakoniec sa cez Naryn dostávame späť do Biškeku, kde naša cesta končí.

Toľko teda k nášmu výletu po kirgizskej divočine. A pokiaľ vás už tiež svrbia nohy v túlavých topánkach, rozhodne dajte tejto právom zvolenej top destinácií pre rok 2019 šancu. Verím, že nebudete ľutovať.

Keď vám cez cestu prebehne čierna mačka, vraj to veští nešťastie. Ale čo keď vám cez ňu predupe stádo čiernych jakov?