Každý z našich národných parkov má svoje „naj“, a výnimkou preto nesmie byť ani České Švajčiarsko. Medzi štyrmi súrodencami je najmladší, tento rok bude oslavovať ešte len 19 rokov. To hlavné sú však jeho poklady, ktoré nie sú zlaté, strieborné alebo diamantové, ale pieskovcové! Poďme sa virtuálne prejsť rozsiahlymi skalnými mestami, medzi pieskovcovými palácmi a mrakodrapmi, s ktorými je naprieč svetom fauny a flóry spojený veľmi unikátny „životný štýl“.
Dĺžka celej trasy (okruh): 38 km (mapa trasy)
Českým Švajčiarskom preteká divoká rieka Kamenica a práve na jej sútoku s riekou Labe v Hřensku začneme našu cestu. V Hřensku nájdete „všeho všudy“ pár domov, pár skutočných obyvateľov, zato mnoho turistov. Jedná sa o najnižšie sídlo v Česku (115 m n. m.) a pre svoju neobvyklú polohu (na brehoch rieky v úzkom údolí lemovanom vysokými skalami) má veľmi osobité kúzlo.
Nechať sa unášať prúdom
Proti prúdu Kamenice zamierime rovno do chýrnej Edmundovej „Tiché“ tiesňavy. Po necelých troch kilometroch cesty, ktorá je miestami vyhĺbená do skaly, nám však cestu zahradí voda. Nezúfajte, ďalej budeme pokračovať loďou! Plavba malebnou tiesňavou rozhodne stojí za to, len sa nezabudnite trafiť do správneho mesiaca a dennej doby. Akonáhle sa vylodíte, čaká nás zase kus cesty po vlastných a potom ďalšie prevezenie, tentokrát kratšou Divokou tiesňavou. Obe plavby trvajú 15–20 minút.
Tiesňavy skoro opustíme, ale k rieke sa zanedlho ešte vrátime. Modrá turistická značka nás okolo vyhliadky Ptačí kámen a cez dedinu Vysoká Lípa dovedie k tajomnej zrúcanine Dolského mlýna, kde sa natáčalo niekoľko slávnych rozprávok. S Kamenicou sa potom rozlúčime na jednom z najstarších českých mostov z roku 1902. Riečka Jetřichovická Bělá bude naším ďalším sprievodcom a pozdĺž jej toku dôjdeme do Jetřichovic, kde nájdete príjemný a vyskúšaný autokemp.
Za malú odbočku z trasy nepochybne stojí zrúcanina hradu Falkenštejn. Ten bol vtesaný do mohutnej solitérnej skaly, a aj keď zo samotného hradu v podstate nič neostalo, vyhĺbené komnaty a výhľad zo skaly môžem len odporučiť.
Nahor k nebesiam!
Ďalšie výhľady nás čakajú na Jetřichovických stenách. Nájdete tu tri impozantné vyhliadky: Mariinu skalu, Vilemíninu stenu a Rudolfův kameň. To už sme úplne ponorení do rozsiahleho mora pieskovcových skál, ktoré sa tiahne na sever do Nemecka, kde národný park pokračuje ako Nationalpark Sächsische Schweiz (Saské Švajčiarsko).
Pozdĺž brehu tohto pomysleného mora potom budeme putovať až k ďalšej zrúcanine skalného hradu – Šaunštejn, ktorý je prezývaný lúpežnícky hrad.
Výstup po rebríkoch a rampách na mohutný skalný blok vám doslova vezme dych, rovnako ako ďaleké výhľady zo 70 metrov dlhej vrcholovej plošiny. Ďalšou zastávkou na trase bude Malá Pravčická brána, upútavka na hlavné lákadlo celého parku. Než sa však k nemu dostaneme, musíme ešte ujsť kus cesty. Nebudete však ľutovať, pretože budeme čoskoro obdivovať snové tvary niektorej z nespočetných pieskovcových skál.
Cesta začne gradovať na Gabrielinom chodníku, ktorý z Mezní louky (kde môžem odporučiť ďalší vyskúšaný autokemp) stúpa v prudkom svahu až do Dlouhodolských stěn. Tu uvidíme legendárnu Pravčickou bránu, ktorá je zjavne jedným z najznámejších prírodných útvarov (nielen) v Česku. So svojou výškou 16 a rozpätím 26,5 metrov sa jedná o najväčšiu pieskovcovú skalnú bránu v Európe.
Lokalita však poskytuje mnoho ďalších pôsobivých divov prírody, hlavne mohutných skalných veží (Křížová, Václavská, Malý Pravčický kužel) a úžasné vyhliadky na neskrotné, večné, a predsa pominuteľné kráľovstvo pieskovca. Pod bránou tiež nájdeme výletný zámoček Sokolí hnízdo z roku 1881 postavený v alpskom štýle. Odtiaľ nás delí už len pár kilometrov od dokončenia okruhu, teda od návratu späť do Hřenska.
Dúfam, že vás České Švajčiarsko už teraz zaujalo a čo najskôr vyrazíte nechať sa ním okúzliť tvárou v tvár. Pred nami je ale teraz posledný národný park – a najväčší hlt na koniec – Šumava!
Žiadne komentáre