V dnešnej dobe má väčšina z nás pri sebe neustále smarfón. Keď sa niekde stratíte, nie je problém: stačí pár kliknutí, zapnúť dáta a načítať mapu. Dokonca ani internet nie je nutne potrebný, pokiaľ si vopred stiahnete offline mapy. GPS navigácia vám potom s pomerne vysokou presnosťou okamžite ukáže, kde ste. Práca s mapou je teda zastaranou hračkou zálesákov a v dnešnej dobe už pre ňu neexistuje praktické využitie.
To si samozrejme nemyslím, inak by som téme orientácie nevenoval ďalší diel seriálu Krok za krokom. 🙂
Pokrok nezastavíte… alebo áno?
Ako som už spomínal v prvom diele o výbave, mobilný telefón je hotovým zázrakom, ktorý sprostredkováva hneď niekoľko funkcií súčasne: internet, privolanie pomoci, svietidlo, mapa a mnoho ďalšieho. Ak sa vám však krehký telefón rozbije, pokazí, zmokne alebo vybije, stratíte všetky tieto nástroje naraz. GPS tiež nechytíte všade.
Aby sme však nezostali len pri pesimistických scenároch, aj keby technika bola bezproblémová, ktorou cestou sa máte radšej vydať, vám neporadí. Preto je dobré naučiť sa poznať jazyk mapy a vedieť z nej čítať. V neposlednom rade práca s mapou rozvíja zručnosti a intelekt a môže vás viac zblížiť s krajinou.
Vrstevnice – odtlačok prstov krajiny
Základom čítania mapy je pochopenie princípu vrstevníc. Ide o krivky, ktoré spájajú body o rovnakej nadmorskej výške. Vrstevnice sú v mape odstupňované s pravidelným výškovým odstupom (tzv. ekvidistancí). Tento údaj nájdete v legende mapy a líšia sa predovšetkým podľa mierky. Odstup 10 metrov znamená, že keď stojíte na jednej vrstevnici, musíte vystúpiť približne o 10 metrov, aby ste sa dostali na ďalšie.
Ak sú na mape vrstevnice nakreslené hustejšie pri sebe, znamená to, že je svah prudší a naopak. Podľa vrstevníc teda poznáme, či budeme stúpať alebo klesať a ako ostro. Ak chcete šetriť energiu, môžete potom zvoliť cestu, ktorá vedie po vrstevnici (napr. po hrebeni alebo medzi dvoma svahmi).
Vrstevnice však vedia viac. Napríklad vám pomôžu sa zorientovať. Kľúčom je zručnosť predstaviť si krajinu ako 3D model a vnímať jej reliéf – kde sa povrch zvažuje a kde naopak začne opäť stúpať. Porovnanie predstavy vytvorené na základe mapy a skutočnosti vám potom pomôže rozoznať, kde sa práve nachádzate, ak napríklad váhate medzi dvoma súradnicami. Viac miest na mape môže vyzerať totožne, ale reliéf je málokedy úplne rovnaký. Pokiaľ ho teda skombinujete s ďalšími prvkami krajiny, môžete ľahšie a presnejšie určiť vašu polohu.
Porozprávajte sa s mapou
Umenie načúvania mape je založené na schopnosti sa pýtať. Môžete „jej“ teda položiť napríklad tieto otázky: zvažuje sa terén alebo stúpa? Dvíha sa svah po pravej alebo ľavej strane cesty? Zodpovedá klesanie terénu vrstevniciam na mape v mieste, kde si myslíte, že ste? Je vrchol, ktorý vidíte pred sebou vyšší alebo nižší ako ten vedľa neho? Odpovede na tieto otázky vám môžu pomôcť sa lokalizovať alebo vás napríklad varovať, že idete zlou cestou.
Pre pohyb v neznámom teréne je teda zásadné vedieť z mapy získať čo možno najviac informácií. Osobne sa mi osvedčilo „načítať si“ mapu vopred, a to aj keď idem po značenej ceste. To znamená, že sa na mapu neobraciame iba vtedy, keď sa stratíme, ale každých cca päť kilometrov si prezrieme ďalší úsek. V zložitejšom teréne je potom užitočnejšie načítavať kratšie vzdialenosti.
Načítanie mapy umožňuje rýchlo zistiť, že som odbočil z trasy, keď si napríklad uvedomím, že mám ísť pozdĺž okraja lesa, zatiaľ čo idem vnútri neho, alebo že trasa vedie po spevnenej ceste, nie po poľnej ceste apod. Všímam si napríklad, po ktorej strane cesty tečie potok, kde prejdem cez most, kde prekročím cestu a samozrejme zmieňované vrstevnice. Užitočné sú výrazné orientačné prvky ako osamelé budovy, božie muky, kaplnky, rybníky, križovatky, vrcholky kopcov a línie, medzi ktoré patria už spomínané potoky, cesty a drôty elektrického vedenia. Kombinácia rôznych línií a bodov vám môže veľmi napomôcť v orientácii.
Nechajte sa viesť
Niekedy sa však stane, že je terén veľmi neprehľadný (neobsahuje žiadne záchytné body) alebo sa v porovnaní s mapou zmenil (napr. v hospodárskom lese neustále vznikajú nové cesty a staré zanikajú). V takom prípade pomôže spoľahlivý kompas (ideálne buzola). Ten vám nielen ukáže správny smer, ale tiež môžete s pomocou výrazných bodov v diaľke (rozhľadne, vrcholky kopcov atď.) zistiť vašu polohu na mape nájdením spojnice azimutov.
Azimut je uhol, ktorý vo vodorovnej rovine zviera určitý smer sa severným smerom. V prostredí, kde sa naozaj niet čoho iného chytiť, je jedinou možnosťou ísť podľa azimutu. V náročnom teréne, ako je napríklad les, je však chôdza pevným smerom veľmi náročná, ak nie nemožná. Smerovanie podľa azimutu sa teda hodí najmä pre otvorené priestranstvá, ako sú neosiate polia alebo pláne.
A čo po súmraku?
V noci sú dobrým ukazovateľom svetlá dedín a najmä miest, ktoré sa odrážajú od mrakov, alebo žiarou nad horizontom. Môžu vám ukázať najbližšiu cestu do civilizácie alebo vám napomôcť sa zorientovať. Jasná obloha tiež umožňuje orientáciu podľa hviezd. Ak nie ste astronóm, bude vás predovšetkým zaujímať jedna hviezda, pretože všetky ostatné objekty na oblohe sú pre pozorovateľa zo severnej pologule v pohybe.
Dobre známa Polárka (či Severka) leží takmer na priamej línii s osou zemskej rotácie v smere severného pólu. Ostatné hviezdy sa akoby otáčajú okolo nej. Pomocou Polárky tak môžete ľahko určiť sever. Hviezda je súčasťou súhvezdia Malej medvedice (Malého vozu), tvorí špičku jej chvosta. Nájdete ju jednoducho, keď 5x predĺžite os medzi dvoma hviezdami Veľkej medvedice (Veľkého vozu), viď obrázok. Sever možno tiež určiť pomocou lišajníkov na stromoch alebo mravenisku, ale tieto metódy môžu byť v praxi pomerne nepresné, a teda zavádzajúce.
Schopnosť zorientovať sa v teréne je podľa mňa základným predpokladom úspešného treku. Ušetrí vás nielen zbytočného blúdenia a predĺženia trasy, ale tiež môže poslúžiť na privolanie pomoci. K tomuto účelu slúžia aj body záchrany, ktoré sú rozmiestnené v prírode, najmä v pohoriach. Predstavujú ich žlté tabuľky umiestnené napríklad na stromoch, na ktorých je napísaný kód. Ak budete volať pre pomoc a uvediete číslo najbližšieho bodu, záchranári vás pomocou neho môžu ľahko lokalizovať.
Samozrejme tiež môžete nadiktovať GPS (neoceniteľným pomocníkom je v tomto ohľade mobilná aplikácia Záchranka, pomocou ktorej jedným kliknutím zavoláte 155 a zároveň pošlite SMS s vašou polohou). Ak sa však nenachádzate blízko bodu záchrany, ste mimo signálu alebo sa telefón jednoducho rozhodne trucovať, zostane vám jediná stará osvedčená technika – práca s mapou. V seriáli o trekovaní Krok za krokom sme spoločne prešli prípravou na samotné putovanie – čo si zbaliť so sebou, aký vybrať batoh, ako pripraviť svoje vybavenie aj seba samého – ale tiež sme si zhrnuli čo na treku jesť, koľko piť a ako nájsť správny smer. Teraz zostáva posledný krok: rozlúčiť sa so seriálom a popriať vám šťastnú cestu. Ďakujem teda za vašu pozornosť a prajem vám, nech sú všetky vaše dobrodružstvá hladké, radostné a plnohodnotné. A nebuďte z lúčenia smutní… vaša cesta predsa práve začína!
Dovidenia v ďalších samostatných článkoch alebo na brnenskej predajni Bagalio!
Zdroj fotografie č. 4: Annie Spratt (Unsplash)
Žiadne komentáre